Chapter 24 (alebo aj neplánovaný únik dát pred oficiálnym spustením blogu)

13. srpna 2011 v 19:24 | nightmare. |  My heart belongs to you,angel
tááákže... keby sme čakali za novým layoutom, možno by sme sa nedočkali ani do Vianoc(určite ešte aspoň týždeň), a preto sa nightmare rozhodla pre zverejnenie ďalšej časti príbehu aj bez neho :D

Chapter 24


Rose´s POV

Dobré ráno, princezná. Teraz otvoríš oči, a zistíš, že ležíš v tej nechutnej posteli s tvrdým matracom, a Peter a Jane dolu v kuchyni spriadajú plány na to ako ťa zabiť. Pomyslela som si, ako som tak ležala v posteli. Radšej ich ani neotvorím... trochu som sa pootočila, a poriadne ma pichlo v boku. Keby ten idiot do mňa kopol silnejšie, asi už nemám rebro. Ale prečo ten matrac nie je až taký tvrdý? Keď som sa konečne prinútila otvoriť oči, neuvidela som stiesnenú, depresívnu izbu s prázdnymi stenami... uvidela som obrovský plagát Black Dahlia Murder, a práve vtedy ma zaplavil nekonečný pocit šťastia. To, čo sa stalo včera vôbec nebolo snom, a ja ležím v Dennyho posteli.... Peter a Jane, teda vlastne Elmer a Greta sa nedotknú ani mňa ani Tammy... už nikdy viac.

 

Infected. (nightmare. coming soon!)

29. července 2011 v 17:33 | nightmare. |  Kecy
Takže... predsa len to prišlo. Vírus menom blogovanie ma opäť nakazil, a žiadne antibiotiká nezaberajú... prerobím layout, a vraciam sa :P

Start again?

24. června 2011 v 18:58 | nightmare. |  Kecy
Myslela som si, že sa s tou myšlienkou už ani zahrávať nebudem.... lenže ako sa hovorí, never shout never, a Nightmare začali svrbieť prsty. Prišla na blog len tak zo srandy, zistila, že sa niečo zmenilo v nastaveniach stránok, a že sa ešte stále nájdu ľudia, čo čítajú jej články. Fajn. Nič nesľubujem, ale čím ďalej tým viac uvažujem, že to tu len tak nenechám. Či je to len chvíľkové pobláznenie, to ukáže čas :D
 


End. Seriously.

28. dubna 2011 v 19:42 | nightmare.
No, sekám s blogom. Už ma tu viac neuvidíte :) Keby niečo tak som sa odsťahovala http://nnnightmare.tumblr.com/

What happened to N.??

17. dubna 2011 v 18:33 | nightmare.
Nepíšem. Zakladala som si blog z tým, že budem písať... písať články, v ktorých sa budem deliť o svoje priblblé myšlienky, alebo jednoducho niečo rozumné riešiť... no ono to akosi nejde. Mať blog znamená pravidelne naň chodiť, starať sa o neho ako o svoje dieťa... kŕmiť ho vždy nejakými novými updates zo svojho života, a vystavovať kúsok seba na obdiv.
A ja zisťujem, že buď nie som typ stvorený na rodičovstvo, alebo je to decko úplne iné, ako som si myslela, že bude. Určite to bude niečo z toho... Blog.cz je súčasťou jedného veľkého reťazca nejakých stránok ako Nova.cz, Krásná.cz(alias Blbá.cz) a tak ďalej... potom... blogy... tie sa dajú rozdeliť na fanúšikovské/fashion blogy s nízkou kvalitou obsahu, alebo elitu, ku ktorej sa bežný človek, ktorý s obľubou nemá čas na svoj blog, nikdy nedostane... sú aj svetlé výnimky, ktoré nepatria ani tam, ani tam, a tie veeeeľmi obdivujem.
Snívam o tom, že si založím nejakú maličkú stránočku mimo celého toho zmätku.... mibba, deviantart, tumblr.com alebo také čosi, a budem žiť v ústraní :) Niečo čo nevyžaduje toľko snahy, stačí tam raz za čas prispieť čímsi novým, a nezaostrovať na seba, ale skôr na to, čo robíte. A asi to aj urobím... Keď ma blogovanie chytí za srdce, alebo nájdem nejaký jeho nový zmysel, pokúsim sa o niečo, ale tu už asi nie. No, veď sa ešte uvidí, kam ma život zavedie :D

Chapter 23

8. dubna 2011 v 21:52 | nightmare. |  My heart belongs to you,angel


Denny´s POV

Konečne sa mi podarilo Rose presvedčiť, aby sme tých dvoch psychopatov šli udať. Sedeli sme na studenej lavičke v jednej z Raleighských policajných staníc, a túlili sme sa k sebe čakajúc na nejakého policajta, ktorý by si na nás urobil čas. Nechápem ako niekto môže byť taký chorý na hlavu... zabiť štyri malé deti, a už sa istotne chystali aj na Rose a Tammy... Neviem si predstaviť, čo by som robil, keby sa im to podarilo. A ešte viac si neviem predstaviť ako by bolo Shawnovi... Druhýkrát stratiť milovanú osobu, to je fakt priveľa. "Ani si nevieš predstaviť ako veľmi ťa milujem, Rose. Keby sa ti niečo stalo, úplne by som sa zbláznil." Povedal som, a pobozkal som ju na čelo. "Hej, vy dvaja, zdá sa vám byť polícia vhodným miestom na rande?" opýtal sa jeden policajt, ktorý práve prechádzal okolo.

slimáčiky etc. :)

23. března 2011 v 21:01 | nightmare. |  tvorí
začala som sa babrať s fimom, a takto to dopadlo :)





the end.

23. března 2011 v 20:55 | nightmare. |  Kecy
viete čo? nebaví ma to. nebaví ma nepísať, a myslím si, že nastal čas prebrať tento skromný blog k životu :):)

Chapter 22

15. března 2011 v 19:17 | nightmare. |  My heart belongs to you,angel


Shawn´s POV

"Preboha, Shawn! Vyzeráš... akoby ťa niekto hodil pod vlak!" zapišťal Pat po tom, čo som vošiel na našu izbu. "Ďakujem za kompliment, kamarát, ale keby ma niekto hodil pod vlak, asi by si sa už so mnou nerozprával!" zahundral som, a šmaril som si tašku s knihami na posteľ. "A kto ti urobil taký pekný monokeľ?" opýtal sa ma pobavene. "Will Matthews... stále sa nemôže preniesť cez to, že vďaka mne väčšinu času stráveného v škole trčal v záchodovej mise...." Povedal som rýchlo, a tú ruku, ktorá krvácala som sa snažil skryť za chrbát tak, aby si to Pat nevšimol.

Chapter 21

9. března 2011 v 20:26 | nightmare. |  My heart belongs to you,angel


Tammy´s POV Na druhý deň ráno.

Zobudila som sa na to, ako mi do očí cez okno svietia slnečné lúče, ale bohvieako sa mi vstávať nechcelo. Bolel ma chrbát po tom, čo som ešte nad ránom s Claire, Rose, Jeremym a Dennisom upratovala halu a obývačku po včerajšej oslave. Vedľa mňa ležal Shawn, na hlave mal vankúš, a podľa všetkého spal ako malé bábo.

Chiodos - Stratovolcano Mouth

29. ledna 2011 v 18:12 | nightmare. |  music

Get out of my way, mr. silence!

26. ledna 2011 v 20:26 | nightmare. |  píše
a zase bol tu. Možno je už kdesi v diaľke, a možno že sa ešte stále skrýva v tmavom rohu mojej izby čakajúc na chvíľu keď zhasnem svetlo.  Neviditeľný, neznámy.... a guy that keeps my mouth shut tight.  Vďaka nemu akosi nemám... chuť? odvahu? čo to je? písať nejaké zmysluplné články ktoré by sa ešte zmysluplnejšie prihovárali čitateľovi tohto blogu. Keď píšem svoj príbeh, necítim ho... je preč. Slová sa ukladajú na digitálny hárok papiera ako kúsky skladačky.  Ale ako už mám čosi vypustiť do sveta, hneď sa objaví. It´s better to be quiet, than to talk rubbish, darlin´.  usmeje sa, a jeho ruka mi zabráni čo i len pípnuť.  Asi fakt bude lepšie byť ticho, ako kecať do vetra, nie? Ale mám taký dojem, že odchádza... To hovädo už mizne za rohom, a ja možno zase niečo napíšem... veď uvidíme.  :)

Though the sun is gone, I have the light.

Chapter 20

15. ledna 2011 v 18:34 | nightmare. |  My heart belongs to you,angel
takže... pár dní ubehlo, a Shawn má 20. tak... let´s party! :)


banner
Few days Later....

Shawn´s POV

...Všetko najlepšie, Shawn! pomyslel som si. Keď už všetci ostatní zabudli, že mám dnes narodeniny, tak si aspoň zagratulujem sám. Dokonca ani Pat! A pri tom so mnou býva v jednej izbe... fakt paráda. Pokrútil som hlavou, a zaparkoval som pred domom. Dnu sa vôbec nesvietilo, dokonca ani za oknom neblikala telka, čo by znamenalo,že oco znovu pozerá baseball. Stavím sa, že s mamou odišli preč, a Melissa tiež využila to, že nie sú doma na to, aby zdúchla. Vlastne, mama mi včera volala, že niekde pôjdu.
S hundraním som z vrecka vytiahol kľúče, a odomkol som dvere.Všade bola úplná tma...

All I want for Christmas is....

15. prosince 2010 v 20:34 | nightmare. |  píše
Bolo to už dávno, ale pamätám si to ako včera... blížili sa Vianoce. Vzduch bol chladný, a v ňom sa vznášali krehučké snehové vločky... mal nádhernú vôňu, takú, akú zacítite len raz do roka. okolo žiarili stovky drobných svetielok, a všetko sa zdalo byť také čarovné.... na chvíľu som mala pocit, že zo sveta aspoň na chvíľu vymizla nenávisť, a ani jedno jediné prianie nezostane nesplnené.
Roky sa míňajú, a zase je to tu... lenže akési iné. Ľadový vzduch mi znovu veje do tváre, lenže mám pocit, že nie je jediný, ktorý sa tu ochladil. Už najmenej tri mesiace dopredu v obchodoch strašia umelohmotní santovia a zo všetkých strán znejú hlasité vianočné songy, a svetlá žiaria tak jasno, až z toho bolí hlava.... Ozdoby, stromčeky a darčeky sú všade... Dokonalá ilúzia Vianoc. Ale kam sa podelo to kúzlo? To, čo je na Vianociach najkrajšie? Keby sa ma niekto spýtal, čo chcem pod stromček, povedala by som mu, že chcem aspoň ešte raz zažiť pravé Vianoce... tie, keď som ešte verila, že darčeky prinesie Ježiško, ktorý sa do izby vkradne cez okno šikovnejšie ako skúsený lupič, bez reklám na bukekela mobily, a všetkého, čo ich kazí :)
your N.

Taking back sunday - A Decade under the Influence

2. prosince 2010 v 19:30 | nightmare. |  music
good old TBS :)

Kam dál